Blogy

Sem vložte podnadpis

Aký život má väčšiu hodnotu?

Na začiatok tohto blogu vyhlasujem, že holokaust nespochybňujem a som proti každému režimu, resp. systému, kde zomrie nevinný človek.

Nemožno obhajovať režim, kde zomreli milióny ľudí. Nebavme sa teraz o tom, že prečo boli zavraždení. Proste, boli zavraždení. Prečo hovorím, aby sme nerozoberali, prečo boli zavraždení? Aby mal v tomto blogu každý jeden život rovnakú hodnotu. Nie som historik, ani politológ, preto Vás skôr budem nabádať na rozmýšľanie a diskusiu. Sám nebudem robiť žiadne závery.

Za popieranie holokaustu väzenie


Všetci, priemerne informovaní ľudia, viete, že za popieranie holokaustu a zverstiev nacizmu a fašizmu, sa môžte dostať do ,,chládku". Náš trestný zákon č. 485/2001 Z.z a v novom Trestnom zákone (300/2005 Z.z.) ho upravuje § 422d, hovorí nasledovné: ,, Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje, alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky."Toto bola definícia popierania holokaustu, ale poďme ďalej, aby sme si moli položiť otázky.

Prečo je dovolený komunizmus?


Mnoho členov politických strán sú bývalí členovia komunistickej strany, dokonca sa k tomu hrdo hlásia a šíria túto ideológiu. Otvorene podporujú vojnového zločinca Che Guevaru. Toto šíri napríklad poslanec za SMER-SD Ľuboš Blaha. Tu nastáva milí čitatelia prvá otázka: ,, Ako je možné, že poslanec nie je trestne stíhaný za šírenie komunistickej myšlienky, keď je jasne napísané v trestnom zákone, že bude človek odsúdení pri schvaľovaní zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii? Čiže, komunizmus je zakázaný tak isto, ako fašizmus, nacizmus alebo ďalšie ideológie. Poďme ďalej k ďalšej otázke.

Počty


Ja nechcem porovnávať počty obetí jednotlivých systémov. Ale, nerobím to ja, robí to tretí sektor a politici nimi platení. Stále počúvame, koľko obetí bolo v holokauste. Stále počúvame cifru 6 miliónov Židov. Áno, je to hrozné číslo. Ale, celkový počet obetí holokaustu sa odhaduje na 12 - 16 miliónov. Počet obetí, napríklad komunizmu bol 85 až 100 miliónov ľudí. Koľko Slovanov bolo vyvraždených počas slovanského holokaustu? Neviem, ale skúsim to aspoň odhadnúť. Keď odhadnem počet vyzabíjaných Slovanov zo Sovietskeho zväzu, z Poľska, z Juhoslávie a Československa, tak ich počet môže byť okolo 28 miliónov. Samozrejme do toho počítam aj slovanských vojakov.
Prečo nie je zakázané hovoriť o vyvraždení Slovanov, vyvraždení ľudí za komunizmu, ale je zakázané hovoriť o vyvraždení Židov? 


Rozprávka pre dospelých 4: ,, Tri protinárodné vlasy deda Kisku"

Žil raz jeden starší pán, ktorého volali dedo Kiska. Býval v chatrči, ktorá bola pomenovaná Grasalkovičov palác. Dedo nebýval samozrejme sám, mal manželku a dcéru. Okrem nich v tejto chatrči býval aj dedov kamarát, ktorý ho na všetko zneužíval. Všetci ho poznali pod menom Jew Bútora. Boli veľký kamaráti (teda, dedo si to myslel). Dedo mal Jew Bútoru tak rád, že si nevšímal, ako ho zneužíva na podlé veci. Až raz, keď mu ostatní dedinčania hovorili, že či nevidí, ako ho Jew Bútora zneužíva, tak sa rozhodol, že ho vyhodí z chatrče.

Toto bola jedna etapa dedovho života, poďme ďalej. Dedo Kiska, toto musíme vyzdvihnúť, má veľké srdce (len nie pre obyvateľov svojej krajiny, to len tak na okraj). Dedo Kiska si raz povedal, že už nebude trčať v dedine, tak sa vybral do sveta. Prišiel do nového neobjaveného sveta - Amerika. Všetko tam svietilo, že až sa mu z toľkej elektriky stavali všetky tri vlasy na jeho hlave. Už sa videl na tých svetelných tabuliach (bilboardoch), ako tam bude známy, všetko to mal premyslené, bude robiť hento, toto, zarábať neskutočné peniaze, až keď..... sa neocitol pri čistení hajzlov, ktoré predtým poosie*ali americké tučné zadky. Po nejakej dobe, keď si našetril peniaze, si povedal, že takto sa asi nestane slávnym. Prišiel naspäť do krajiny, kde vyrastal a keď videl tú biedu, ktorá tu bola, povedal si: ,,Musím s tým niečo urobiť, takto to predsa nemôže pokračovať." Priatelia, budete sa čudovať, ale on to dokázal. Založil spoločnosti Triangel a Quatro a urobil z tých ľudí, ktorí boli v biede, ešte väčších úbožiakov. Dostal ich na ulicu, páchali ľudia samovraždy. Vtedy si uvedomil, že čo vlastne páchal. Vtedy si povedal: ,,Dosť! Musím to napraviť! Nemôžem sa predsa obohacovať na biede ľudí v našej krajine!" A tak sa aj stalo. Prestal sa obohacovať na chudobných a začal sa obohacovať na chorých deťoch. Poviete si: ,,Ako môže byť taký človek dobrý? Však on nie je vôbec solidárny!!"

Mýlite sa všetko, ktorí si to myslíte. Dedo Kiska je solidárny. Otvára náruč všetkým bezbranným ľuďom z Afriky, ktorí majú na nohách topánky Adidas a vo vrecku 1000€ a najnovší Iphone. Nestačí Vám takýto dôkaz? Dedo Kiska podporuje krajiny, ktoré ,,bojujú" s terorizmom - naprd. Turecko. Nie sú mu ľahostajné životy ľudí (teda, až na ľudí, ktorí zomreli v bývalej Juhoslávií pri bombardovaní). Tento úžasný človek, dedo Kiska, uznáva kresťanské hodnoty (ak teda nerátame VIP členstvo v scientológií a zastávanie si islámu).

Ale, čo všetko toto má spoločné s jeho protinárodnými troma vlasmi? Prečo je to v názve rozprávky, keď tu nie sú spomenuté. No, je to preto, pretože každý jeden vlas symbolizuje jednu hodnotu, ktorú uznáva dedo Kisku. Prvý vlas symbolizuje vlastizradu, druhý úžeru a tretí sionizmus.

A tak sa táto rozprávka končí. Na nebi sa zjavilo 12 hviezd (nevedno prečo) a dedo Kiska sa lúči s pozdravom jeho predkov: ,,Šalom".


Rozprávka pre dospelých 3: ,,KTMH (kokaín, toluén, marihuana, hubičky) Robko Mihály"

Kde sa toulén lial a kokaín sypal, tam, kde na trávniku namiesto púpavy rástli halucinogénne hubičky a namiesto žihľavy domáci poľnohospodári kosili konope, kde sa vzal, tu sa vzal, malý Robko tu vyrastal. Keďže celé toto miesto bolo plné ,,šmakocín", ako to Robko a jeho priatelia nazývajú, nemali sa ani kde poriadne hrávať a tak namiesto naháňačky, šplhania sa po preliezačkách, venovali sa ,,botanike". Robko bol najusilovnejší a robil si doma z týchto rastliniek a hubičiek herbár.

Keď sa stal z Robka už poriadny a silný Róbert...no.. silný...no.. poriadny... povedzme, že mal o niečo viac rokov ako vtedy, upratoval si svoju skriňu, kde mal samé vytlačené dokumenty zo stránky www.drogy.cz (nevedno prečo), našiel tam Róbert zaprášený herbár. Ako to tam niekoľko rokov bolo v suchu a teple, nabralo to na intenzite. Jedného dňa si Róbert povedal: ,,Už som fajčil všelikoho, prečo neskúsiť vyfajčiť všeličo." A tak si najskôr ubalil jointa. Dostal hlad a tak si išiel urobiť praženičku, do ktorej samozrejme nezabudol prihodiť pár hubičiek. Zapil to toulénom a mamine povedal, nech z ,,múčky", ktorú mu doniesol kamarát, urobí nejaký fajnový koláčik. Takto to pokračovali roky a roky, až raz si Róbert povedal, že nemôže len tak sedieť doma zo založenými rukami a musí niečo urobiť pre spoločnosť. Zavolal pár svojich kamarátov, spolu s ktorými obchodoval s ,,múčkou" a inými ,,šmakocinkami", a zrazu na najobjektívnejších stránkach internetu, ako sú SME, Topky, Pravda a Aktulity, narazili na články o nejakom Kotlebovi, Magátovi, Kopáčovi a pod. Otvorili si to, prečítali a povedali si: ,,Chlapci, všetci vieme, že nič v živote nedosiahneme a Benčík nám už ukradol miesto udavača, čo keby sme našli podobne dod*baných ľudí, ako sme my a išli s nimi rebelovať do ulíc?"
A tak sa aj stalo. Chalani súhlasili, založili si stránky, zavolali Sorošovi, že by sa k nemu chceli pridať, Róbert išiel za otcom, či by mu nepožičiaval nejaké peniažky, pretože on musí z niečoho platiť tie transparenty, on musí za niečo chlapcom a dievčatám kupovať ,,občerstvenie", ako sú ,,múčka" a podobne, pretože oni by tam bez motivácie nešli. Všetko sa dohodlo a ľudia na uliciach mohli začať vídavať zarastených mladých ľudí (to je jedno, či išlo o muža alebo ženu) s červenými očami a úsmevom na tvári. Ale, to nebolo všetko. Rozmýšľali nad tým, že sa predsa nejako musia volať. Róbert zdvihol telefón, zavolal svojim kamarátom, ako: Hvorecký, Weisenbacher a pod. Opýtal sa ich, ako volajú takých ľudí, ako sú spomínaní Kotleba, Magát či Kopáč. Oni mu odpovedali, že: fašisti. A keďže Róbert a jeho parta dobre poznali antiseptikum, ktoré užívali pravidelne, pretože si mysleli, že sa s tým dostanú do nirvány, odtrhli anti, pripojili fašisti a nazvali sa antifašisti. Dozvedelo sa o nich celé Slovensko. Podchytili si srdcia milovníkov svojej krajiny (Izrael), dostávali veľké dotácie, sponzorské dary. Proste, bojovníci na život a na smrť. A Róbert na ich čele. Ako pravý hrdina rozprávky.

A tak sa skončila rozprávka o KTMH Robkovi, ktorý sa môže ako jediný pochváliť, že mu mestský policajt, ako prejav úcty a rešpektu, daroval svoj šálik :) (farba ladí ;)


Rozprávka pre dospelých 2: ,, Andrej elveszett - Stratený Andrej"

Kam bolo, za koho (ako by povedal Andrej namiesto kde bolo, tam bolo), žil stratený Andrej. Strašne sa mu páčili farby slovenskej vlajky, tak si povedal, že bude Slovákom. Všetci by mu aj uverili, že je Slovák, keby nevstúpil do politiky a neotvoril száj (ústa). Keď bol Andrejko mladší, tak chodil veľa s rodičmi do prírody. Pozeral našej krásne lesy, lúky, hory, a preto si ako správne začínajúci politik a nádejný Lajos Kossuth povedal, že bude privatizovať práve lesy.

Aby ste, milí čitatelia, pochopili, aký je Andrejko skvelý človek, musíme charakterizovať jeho najlepšie vlastnosti. Ako prvú vec musím spomenúť to, že Andrej si stojí za svojimi ľuďmi!! (Až na Jána Slotu, na ktorého v minulosti vyhlásil, že je to jediný predseda, ktorého si váži a dnes hovorí, že si toho človeka nezoberie do száj). Ďalšia skvelá vlastnosť je to, že Andrej si zastáva kresťanské hodnoty Slovenska (až na islám, ktorý nedovolí urážať, ako keby to bolo jeho náboženstvo). Ako správny muž sa bije do pŕs za slovenské ženy (Alebo do čoho, resp. koho bije? A samozrejme okrem žien v parlamente, ktoré už niekoľkokrát urazil). Úžasnou jeho vlastnosťou je to, že by bez príčiny nikoho neurazil (teda až na Igorovho Matovičovho mŕtveho otca). Ako národniar deštruuje, prepáčte, preferuje iba spisovnú slovenčinu (až na slová ako dopravný prostriedok - priestupok, národná republika - rada, koncesionárskom poplatkovi - poplatku, v tričku - tričku, nosali bilboardy - nosili; a mnoho mnoho iného).

Ale teraz naozaj! Treba povedať, že Andrej má prirodzený autizmus... bože, čo to zase píšem, som sa dostal do úplnej Metallici.... och Nirvány som myslel.. pfuuu... táto rozprávka mi dáva zabrať.... Chcel som povedať, že má prirodzenú autoritu. Vie si urobiť poriadok v parlamente, ako správny predseda parlamentu. Musím si ho zastať a povedať, že gaťky, horálky a ani vulgarizmy nepatria do parlamentu (teda, okrem jeho výroku: Ty k**t). Naozaj, mali by chodiť poslankyne bez gatiek.. súhlasím s ním... teda, až na ježibaby, ktoré sa nachádzajú v každej rozprávke, aj v tejto (a dokonca aj v parlamente).

A zazvonil zvonec a rozprávky je koniec. Andrejko žil šťastne so svojou priateľkou naveky a stále mal väčšiu a väčšiu podporu u priaznivcov jeho národnej strany SMK :)


Rozprávka pre dospelých: ,,Príbeh o udavačovi"

Kde bolo, tam bolo, kde sa nerešpektovala ľudská dôstojnosť a súkromie, sa do rodiny Benčíkových narodil malý Janko. Tento malý Janko v ničom nevynikal, nebol ani nejako extra múdry a hrozne sa nudil. Nikto ho nemal rád, pretože v škole každého sledoval a žaloval na všetkých, čo sa mu podarilo udržať až do dôchodku.

Jedného dňa, keď sa už nudil, pretože nemal s kým ísť na pivo, sa rozhodol, že si kúpi počítač. Roky rokúce sa na ňom učil robiť, až zistil, že okrem Skicáru a Solitare existuje aj internet. Tak si zaobstaral vysokorýchly internet a prvé, čo mu vyskočilo, bol ujo Google. Keďže bol veľmi opustený, tak si tam zadal: ,,nechcem byť sám". Okrem milión sexzoznamiek, kde ho nechceli zaregistrovať kvôli jeho fotkám, mu vyskočil aj Facebook. Tak sa tam milý Janko zaregistroval. Lenže zistil, že on nemá priateľov, takže si ani nemá koho pridať. Začal dávať like na rôzne stránky, až narazil na rôznych vlastencov. Vtedy mu napadlo, že čo keby začal na nich nadávať, žalovať a sledovať ich, však musia existovať aj ľudia, ktorým nevyhovujú. Založil si blog na nemenovanom denníku a začal šíriť všetko, čo mu prišlo pod ruky. Janko sa vôbec n*sral s tým, že to môže narúšať niekoho súkromie. Jedného dňa, si ho všimol ujo Kiska. Ujo si prečítal jeho nezmyselné blogy a povedal si: ,,Janko je tak isto na tom, ako ja. Tiež nemá kamarátov a nikto ho nemá rád. Som prezident, tak pozvem si ho ku sebe do paláca." A tak sa aj stalo. Janko a ujo Kiska sa stretli, vymenili si pohľady, vrúcne sa objali a išli si svojou cestou. Raz ráno prišiel Jankovi e-mail, že dostane rád Bielej vrany. Janko ani netušil, za čo sa to udeľuje, ale bol rád, že sa v jeho veku o ňom niekto zmienil. A tak pokračoval Janko v svojej práci aj po tejto cene. Vymýšľal si blbosti, sledoval ľudí a stále bol ten istý udavač, ako v škole.

A tak Janko žil šťastne až dovtedy, kým nen*sral posledného vlastenca, ktorý si to nenechal. To je koniec. Ďalšiu rozprávku Vám prinesiem nabudúce :)

Pravda národa, 2016
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky